Tejto vraždiacej nenávisti hovoríme: Nie!

Streľba v bratislavskej kaviarni a následná smrť dvoch mladých ľudí nami hlboko otriasla. Kladieme si otázky, kde sa vzala toľká nenávisť, podľa všetkého nenávisť k sexuálnej inakosti? Prečo mladý nositeľ zloby uveril, že jeho vraždiaca zbraň je tá správna strana civilizačných hodnôt? A čo sa deje so slovenskou spoločnosťou? O prameňoch vraždiaceho zla sa možno nedozvieme, ale cítime, že celá naša spoločnosť je dlhodobo v kríze. Jej epicentrum nie je medzi učiteľmi, ani lekármi, podnikateľmi, študentami či umelcami. Epicentrum slovenskej krízy pulzuje na najvyšších poschodiach slovenskej politiky. Odtiaľ prichádzajú pravidelné znepokojujúce impulzy. Sme smutnými a často bezmocnými svedkami ako sa naši predstavitelia na stavajú k vzdelaniu, vzdelávaniu, zákonnosti, ochrane slabších. 

Sme svedkami umelého delenia spoločnosti, živeného aj politikmi, ktorí poukazujú na neexistujúci stav akéhosi ohrozenia. Pritom s rozdeľovaním spoločnosti máme na Slovensku historické skúsenosti. Každé delenie občanov na roduverných a škodcov, straníckych a revizionistických, štátotvorných a protištátnych, konzervatívcov a progresívcov s nenávistným podtónom, to všetko je súčasťou scestnej mytológie. Jej cieľom nie je nič iné, ako vytvoriť schodisko obáv, strachu a tiesne, a po ňom vystúpať, inštalovať sa do úlohy záchrancu pred fiktívnymi nepriateľmi.

Čin mladého extrémistu sa od počiatku javí ako dôvetok. Ako dopovedanie všetkých škandálov sypajúcich sa zhora dole. Každý nenávistný prejav, každý útok na novinárov, na iný názor, na ľudskú, náboženskú, etnickú, sexuálnu inakosť, to všetko dotvára duchovný priestor spoločnosti. V ňom sa tvoria ďalšie a ďalšie myšlienky, pohnútky, činy a skutky, posmelenia alebo hamovania. Vražda nevinných ľudí kvôli ich inakosti sa stala v tomto priestore, v tomto ovzduší, v tomto myšlienkovom vesmíre. Všetci sme jeho tvorcovia. Nik z nás z neho nemôže vystúpiť ako z nesprávneho vlaku, naopak, povezieme sa spolu ďalej. Oprávnene si kladieme otázku - kam?

Kto nás to ohrozuje a prečo sa máme báť? Nuž, nie je to tajnosť: naše permanentné ohrozenie je naša vlastná nevzdelanosť, nevedomosť, netolerancia, nerešpektovanie zákonov. Máme pred sebou veľký priestor na sebarealizáciu každého iniciatívneho, tvorivého, zodpovedného občana. Ostáva nám viera, že väčšina povie svoje "nie!" slovám a skutkom nenávisti.

Ako literárni tvorcovia očakávame od všetkých kompetentných, aby túto vraždu nielen vyšetrili. Očakávame, že navodia taký stav v spoločnosti, aby nenávisť, neznášanlivosť, netolerancia boli jasne pomenúvané a v medziach zákonných i etických noriem aj verejne odsudzované.

Zatiaľ nám ostáva smútok a žiaľ nad zmarenými životmi.

Peter Juščák

Predseda AOSS