Vydýchli si niektorí autori, ktorí sa nechali pozvať na literárne pódiá, aby v poloprázdnom hľadisku hľadali zmysel podujatia a aby sa neskôr dozvedeli o jeho pozadí. Iní sa tešili, že sa literatúre venuje patričná pozornosť a že dostala priestor aj na neobvyklých miestach. Kde je teda problém? 
Propagácia podujatia bola masívna. Je až s podivom, koľko priestoru pre literatúru sa zrazu našlo aj v RTVS. Kým napríklad organizátori ceny Anasoft litera sa roky snažili dostať aspoň záznam z udeľovania tejto prestížnej a rešpektovanej ceny do televízie, doteraz sa im to nepodarilo. Otvorenie DSL s účasťou ministra dostalo veľkorysý priestor v rádiu Devín hneď. O DSL informovali naraz dve webové stránky, jedna z dielne Literárneho informačného centra (LIC), ktorá korešponduje aj s plagátmi aj s dobou, v ktorej vznikla, druhú, z dielne Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS) na čele s Ľubomírom Belákom, naprogramovali asi žiaci na krúžku informatiky s použitím hesiel Matice slovenskej ešte v minulom storočí. Odporúčam pozrieť. Aj pod takéto niečo sa podpisuje ministerstvo kultúry, ktoré nad podujatím prevzalo záštitu a štedrú dotáciu. 
Kto si však weby preštudoval naozaj pozorne, zistil, že vlastne ide o dve paralelné podujatia pod jedným názvom. Jedno zorganizovalo LIC a druhé AOSS. Prečo taká rozpoltenosť? 

.ľubomír Belák, predseda
Na pôde LIC dávnejšie vznikla myšlienka zorganizovať festival poézie, udeliť ceny za poéziu a doplniť tak jeden chýbajúci článok. Tento plán však narazil na Ľubomíra Beláka, predsedu asociácie a ministra kultúry Mareka Maďariča, ktorí si zrejme dobre rozumejú. LIC síce získalo na svoj plánovaný poetický festival súkromného sponzora, no nakoniec musel festival po intervencii samotného ministra ustúpiť nejasným záujmom pána Beláka a 15-tisíc eur z vlastného rozpočtu muselo LIC investovať do DSL. Ministerstvo kultúry uvoľnilo 30-tisíc eur a pán Belák v grantovom kole MK získal ďalších niekoľko tisíc eur. Mimochodom, pán Belák zastúpený AOSS má ako jediný z niekoľkých stoviek žiadateľov grantovom kole ministerstva kultúry stopercentnú úspešnosť. 
Na porovnanie – trojdňový Bratislavský knižný festival, ktorý vznikol ‚zdola´ a jeho nultý ročník robili nadšenci doslova na kolene, v rovnakom grantovom kole podporu nezískal vôbec a náklady nepresiahli desaťtisíc eur. Celotýždňový jedenásty ročník Žilinského literárneho festivalu dostal tritisíc eur a celé náklady boli štyri a pol tisíca eur. Projekt Anasoft litera, ktorý – dovolím si tvrdiť, zásadne zmenil vnímanie súčasnej slovenskej literatúry verejnosťou – stojí približne šesťdesiattisíc a v tejto sume je propagácia, produkcia, cena pre laureáta, ceremoniál, porota aj desiatky akcií po celom Slovensku počas celého roka. Spomenúť treba literarnyklub.sk a Kolomana Kertésza Bagalu, ktorý sa vydávaniu a prezentácii pôvodnej slovenskej literatúry venuje systematicky a neúnavne už dvadsať rokov aj napriek neustálym finančným problémom. Všetky tieto aktivity vznikli v prostredí kníhkupcov, vydavateľov či samotných spisovateľov a vyvíjali sa postupne, rástli prirodzenou cestou, nie z pokynu štátnej inštitúcie.

.načo to všetko je?
Tu sa ponúka viacero otázok, určených predovšetkým ministerstvu kultúry a pánu Belákovi. Je vôbec potrebný ďalší literárny festival a ďalšie literárne ceny? Nebolo by múdrejšie radšej podporiť tie existujúce tak, aby ich organizátori nemuseli robiť vo voľnom čase a na kolene? Prečo minister kráti podvyživený rozpočet jednej z mála fungujúcich a prospešných inštitúcií, zastrešujúcich literatúru, tým, že ju tlačí do aktivít, ktoré podľa nej samotnej netreba robiť? Prečo je záujmom ministra, aby sa LIC venovalo takémuto podujatiu namiesto toho, aby primerane reprezentovalo krajinu napríklad na medzinárodných veľtrhoch? Tak, ako to bolo týždeň pred DSL vo Frankfurte, kde sa slovenský stánok ani zďaleka nepribližoval svojou reprezentatívnosťou stánku českému, lebo LIC na to jednoducho nemá prostriedky. Odkiaľ zrazu minister vyhrabal celých tridsaťtisíc eur na megalomanské podujatie, keď na fungujúce projekty nie sú peniaze? Vie vôbec, že existujú? Načo je ďalšia literárna cena, o ktorej štatúte, porotcoch, kritériách či finančnom krytí sa nikde nedozviete a ktorú AOSS udelila aj napriek nesúhlasu LIC? Prečo sám minister tak aktívne speváka intervenuje v prospech producenta Ľuba Beláka, ktorý nenapísal jedinú knihu, veľká časť spisovateľskej komunity ho neakceptuje, no i tak je predsedom AOSS a stojí za pochybným predajom polovice budovy Spolku slovenských spisovateľov v centre Bratislavy? Čo sa stalo s peniazmi za predaj, nikto nevie. Pán Belák tvrdí, že chce tieto peniaze vrátiť občanom aj prostredníctvom DSL, no načo potom žiada peniaze od MK? 
Ak je úprimným zámerom ministerstva kultúry a pána Beláka prezentovať literatúru verejnosti, tak by sa mali v prvom rade zorientovať v slovenskom literárnom prostredí a zistiť, či to už niekto dávno nerobí. Robí. Z číreho nadšenia a výborne, no bez výdatných finančných injekcií z ministerstva. Takáto nekoncepčná a mediálne nafúknutá podpora len podkopáva všetku mravčiu prácu, ktorú dlhé roky robia LIC, malí vydavatelia, autori a dobrovoľníci. Tí píšu, ilustrujú, prekladajú a vydávajú knihy, zháňajú peniaze na ich tlač a propagáciu, zadlžujú sa, zháňajú zahraničných vydavateľov, organizujú debaty, čítačky po celý rok, na celom Slovensku aj za hranicami. Na týchto ľuďoch stojí slovenská literatúra a pán minister s pánom Belákom sa takýmito krokmi týmto ľuďom do očí vysmievajú.  
.autorka je spisovateľka.