Márius Kopcsay (1968) debutoval v roku 1998 zbierkou poviedok Kritický deň, ktorá v tom čase odštartovala v recenzentských kruhoch najmä diskusiu o „škaredých slovách“ v literatúre.
"Málo slovenských textov je tak intímne spätých s osobou autora a ešte menej z nich je pritom takých „neobťažných“! Kopcsay zrejme v literatúre našiel spôsob, ako nebyť (aspoň na chvíľu) na ťarchu sebe ani ostatným. Svoju neradostnú zvesť vie šíriť tak, že kto chce, môže sa na nej len zabávať, a pritom si nemusí pripadať ani ako hlupák, ani ako cynik. Kopcsay ovláda umenie byť subjektívny, a nezaťahovať pritom do veci čitateľa: ako rozprávač to naaranžuje
tak, že nie jemu sa deje krivda, za ktorú (podvedome) môžeme my, ale nám sa akosi deje krivda tým, že nie je dokonalý, za čo nás odškodní aspoň vtipným rozprávaním o svojej nedokonalosti, „nezrelosti“, napísal zasa pred časom o Kopcsayovi literárny vedec Valér Mikula.